Chorvátske rameno
Vytlačiť stránku
Poslať mail výboru
Reagovať na stránku
Pridať na FB nástenku

     
     
     
 

O Chorvátskom ramene

Charakteristika Chorvátskeho ramena

Minulosť Chorvátskeho ramena

Súčasnosť Chorvátskeho ramena

Budúcnosť Chorvátskeho ramena

 

Prírodné pomery Chorvátskeho ramena

Evidenčný list ekologicky významného krajinného prvku

 

Revitalizácia Chorvátskeho ramena

Návrh zásad revitalizácie chorvátskeho ramena (Hydromedia 1997)

Návrh zásad revitalizácie chorvátskeho ramena (Szalay, Kocianová 1997)

 

Metro / Rýchloelektrička a zástavba Kanála

Centralpark Chorvátske rameno

Zámer mesta s územím: mýty a pravda

 

Obrázky ramena

 

---------------------------------------------------

Rovniankova 14



Facebook
 

O Chorvátskom ramene

 

V 1862 až 72 kilometri Dunaja leží na pravom brehu Petržalka. Stojí na podloží naplavenín v nadmorskej výške 134 – 136 metrov. Naplaveniny v priemernej hlbke 2,5 m sú tvorené hlinami a pieskami, pod ktorými je 12 - 15 m piesicitých štrkov, a až pod touto vrstvou je nepriepustné podložie neogénu. V takomto geologickom území je umiestnené Chorvátske rameno.


S dlžkou 5138 a nadmorskou výškou max 129,48 m a min 127,93 m plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhlbené v bývalom ramene Dunaja. Pri nízkych stavoch podzemnej vody je drenážny úcinok možné eliminovat vzdúvacími objektami v koryte .

 

Chorvátske rameno postavili v roku 1975 ako stavbu Kanála na reguláciu spodných vôd pocas povodnových prietokov. Dnes je výška hladiny v Kanáli 1,5 m . Pôvodný návrh Petržalky rátal s viacerými ramenami radiálne zoradenými do oblúkov . Radikálnym zásahom bolo zapustenie betónovej steny 3 m pod nepriepustnú neogénnu vrstvu. Tesné podložie je zabudované cca 6 km od Starého mosta, tu je priesak vody znemožnený. Po prehradení Dunaja pri Gabcíkove hladina podzemnej vody prevyšuje dno kanála .Oficiálna správa hygienikov z júla 1993 (pol roka po prehradení) hovorí, že v Kanály sa nachádzajúci zooplanktón, je typický pre stojaté vody, zo živocíchov spomína vodné slimáky, vážky, pakomáre, sliepocky vodné, lysky cierne a jedna labut biela. Dalej, žaby – skokan zelený a kunky, z rýb malé štuky a a množstvo plavelných rýb. Dalej sa konštatuje, že voda je pomerne cistá a brehy len minimálne znecistené komunálnym odpadom. Žije tu 10 druhov obojživelníkov, ropuchy, kunky, skokany, rosnicky, mlok bodkovaný, mlok dunajský. V korunách stromov prebýva rybárik riecny a dva druhy slávikov, labute sú už premnožené . Súcastou Chorvátskeho ramena je aj luh pri dolnej casti a štrkoviská. Dolná čast je zachovaný vrbovo-topolový mäkký luh: topole, jasene, vrby, hloch, ostružlina, trst obycajná, bledula letná. Pri šrtkovisku žijú volavky, buciaciky, kacice, sokol, myšiarka, sova, kuvicek, vlha, datel, tesár, netopier, užovks,rosnicka,slepúch lámavý . Preto silnejú snahy odborníkov aj obyvatelov, aby toto vzácne územie bolo vyhlásené za chránené.Chorvátske rameno, to sú aj kanoiistické a veslárske preteky s medzinárodnou účasťou majstrov .

 

Morfologické stopy po Dunaji máme, okrem Chorvátskeho ramena, aj v Pečnianskom ramene a Jarovskom ramene