Chorvátske rameno v minulosti

Chorvátske rameno (staršie názvy Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno) bolo v stredoveku po Pecenskom ramene najmohutnejším meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov [ 4 ].

Dnes tvorí fragment pôvodného ramena výrazný prírodný prvok a centrálnu os sídliska Petržalka. O význame a využití ramena v priestore sídliska sa vždy viedli diskusie. Táto práca stručne charakterizuje vývoj Chorvátskeho ramena od prvých historických záznamov až po súčasnost.

Vypracoval RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 2000

História Chorvátskeho ramena:

Najstarším, i to len hrubým, obrazom o teréne Petržalky je opis chotára statku Flanczendorf v donačnej listine. Z údajov vyplýva, že v 13. storočí boli ešte aktívne ramená, ktoré sa už pred starou Petržalkou stáčali cez lokality Kapitulské pole a Vojenský dvor. Ich korytá sú podnes v teréne dobre viditeľné v oblasti štátnej hranice s Rakúskom.

Flanczendorf, predchodca Petržalky, stál ďalej od rieky, v priestore dnešnej lokality Kapitulské pole, stranou od bezprostredného dosahu vysokých vôd Dunaja. Spomína sa ešte v roku 1496 a je pravdepodobné, že Engerau ( stará Petržalka ) v tomto roku ešte neexistuje, pretože terén sa zdá byť ešte stále pod priamym vplyvom divočenia Dunaja. Inundačné územie Dunaja na pravom brehu siahalo podstatne južnejšie ako v 18. storočí. Riečište bolo aj v miestach, kde sa v r. 1674 spomína dedina Engerau.

V období medzi 16. - 18. storočím existovalo na pravom brehu Dunaja jedno dominantné, mohutné rameno. Takýto vodný tok tu bol zrejme už i v 15. storočí. Početné mapy a plány poriečnej nivy pochádzajú zo 17. storočia. Prvý použiteľný zákres oblasti Petržalky, zobrazujúci Chorvátske rameno pochádza z roku 1685. Správne je zakreslená poloha jednotlivých ostrovov.

V roku 1753 bola dĺžka ramena 5,8 km a jeho šírka bola na viacerých profiloch až 200 - 300 m. Najzávažnejším zásahom do prirodzeného vodného režimu Ch. ramena bolo prehradenie jeho výtokov dva roky po veľkej povodni z r.1771. Prúdenie vody sa tak znížilo na minimum ( priesak cez hrádze ), takže usadzujúce sa naplaveniny nemohli byť ďalej transportované. Koryto sa začalo zmenšovať a dno dvíhať. Po odstavení ramena v priebehu 19. storočia sa postupne završoval proces jeho zanášania. Tvar sa už nemenil, ale bolo takmer vyschnuté. Vodná plocha sa postupne redukovala, no ešte v polovici 20. storočia bolo krajinársky zaujímavé a biologicky hodnotné [ 2 ].

Výstavba sídliska Petržalka ( od r.1973 ) od základu rozvrátila sídelnú štruktúru starej Petržalky a dokonale zmazala nivné formy reliéfu. Vybudovaním pravobrežnej hrádze V r. 1950 - 1955 bolo Chorvátske rameno úplne odrezané od rieky podzemnou hlinobetónovou clonou v hĺbke do 12 - 16 m [ 2 ]. Pracovníci Povodia Dunaja zregulovali brehy ramena betónovými vegetačnými tvárnicami, upravili dno a umiestnili stavidlá. Šírku brehov zjednotili a v úseku približne od dnešného námestia Májového povst. po Tematínsku ul. rameno prebagrovaním prepojili s polovyschnutým korytom severne od Krásnohorskej ulice, kadiaľ tieklo v 18. storočí, a ktoré v 19. storočí opustilo. Dá sa tu hovoriť o čiastočnej rekonštrukcii historického stavu [ 4 ].

Pôvodný projekt výstavby ramena zohľadňoval iba vodohospodárske funkcie diela. Primárnou bola funkcia protipovodňová. Rameno s čerpacou stanicou malo regulovať úroveň hladiny podzemnej vody a v prípade potreby malo byť aj recipientom pre dažďové vody. Úprava bola realizovaná vo forme umelého kanála bez prítokov s prizmatickým tvarom koryta. Priesakové vody zachytené ramenom, resp. sanitárny prietok dodávaný tlakovým prívodom z Dunaja, sa mali odvádzať násoskou alebo prečerpávať čeracou stanicou do Dunaja v rkm 1862,7. Pôvodne sa uvažovalo s dotáciou vody do ramena v množstve 2 - 3 m3s-1. Účelom bolo zabezpečiť primeranú kvalitu vody. Na ramene sa nachádzajú tri vzdúvacie objekty, ktoré ho delia na štyri časti. Celková dĺžka je 5 138m [ 1 ].

Vplyvom zahlbovania Dunaja sa znížili hladiny podzemnej vody v oblasti natoľko, že sa v 80 tych a začiatku 90 tych rokov v prevažnej časti ramena voda takmer nevyskytovala alebo sa udržiavala len kolísavá, veľmi nízka hladina. Celoročná súvislá vodná hladina sa vyskytovala len v južnej časti ramena. Hetorogenitu ramena spôsobovalo okrem vodného režimu aj podložie. Na niektorých úsekoch bolo dno tvorené prirodzeným piesčitým alebo bahnitým materiálom, a niekde je to hrubá vrstva štrku,ktorú sam naviezlo Povodie Dunaja v snahe zabrániť zarastaniu dna prirodzenou vegetáciou. Na týchto úsekoch sú brehy a dno takmer bez vegetácie. Prostredie znečisťovali početné skládky stavebného a komunálneho odpadu. Podľa môjho názoru išlo o obdobie s najnepriaznivejším prostredím pre mokradnú a vodnú biotu v histórii ramena. Nastal rozvoj synantropných druhov. Množstvo obyvateľov sídliska malo tiež negatívny vplyv na prostredie a živočíchy ramena [ 2 ].

Použitá literatúra:

1. Hydromedia, 1997: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Bratislava

2. Kalináková, K., 1991: Analýza abiotických a biotických faktorov ekosystému Chorvátskeho ramena v Petržalke, Diplomová práca, PFUK Bratislava

3. Kociánová, E., Szalay, I., 1997: Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript, SAŽP Bratislava

4. Pišút, P.: Morfogenéza Chorvátskeho ramena Dunaja v Bratislave. Geografický časopis, ročník 44, 2/1992, p.199 - 211

5. SAŽP, 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava