Chorvátske rameno dnes

Chorvátske rameno (staršie názvy Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno) bolo v stredoveku po Pecenskom ramene najmohutnejším meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov [ 4 ].

Dnes tvorí fragment pôvodného ramena výrazný prírodný prvok a centrálnu os sídliska Petržalka. O význame a využití ramena v priestore sídliska sa vždy viedli diskusie. Táto práca stručne charakterizuje vývoj Chorvátskeho ramena od prvých historických záznamov až po súčasnost.

Vypracoval RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 2000

Súčasnosť:

Súvislá vodná hladina sa v ramene objavila až po naplnení zdrže Hrušov v priebehu roka 1993. Došlo k výraznému zlepšeniu životných podmienik vodných organizmov. Hĺbka vody v ramene je rôzna, vyhovujúca je v južnej, najviac zachovalej časti. Plytká voda má za dôsledok najmä v lete prehrievanie, negat zmeny v kyslíkovom režime a eutrofizáciu.

Výmena vody len z horizontu podzemných vôd je nepostačujúca. Pohyb vody sa obmedzuje len na občasné prečerpanie vody do Dunaja čerpacou stanicou, vo vysšších úsekoch k výmene prakticky nedochádza. Brehy udržuje Povodie Dunaja kosením a odstraňovaním náletových drevín. Na pobrežnej čiare sa nachádzajú remízky rákosia, vyššie na brehoch ojedinele parková zeleň.

Chorvátske rameno predstavuje podľa RÚSES pre Bratislavu regionálny biokoridor. Najzachovalejšia časť tvorí regionálne biocentrum Chorvátske rameno • juh, na opačnom konci je navrhované regionálne biocentrum Chorvátske rameno • sever [ 5 ]. V koryte ramena sa nachádza niekoľko výrazných bariérových prvkov. Sú to stavidlá ale najmä komunikačné presypy s rúrovými priepustami v miestach križovania ramena s rušnými komunikáciami. Spôsobujú nesúvislosť koryta a výrazné obmedzenie pohybu živočíchov v akvatickej a terestrickej časti. To sa odráža aj na heterogenite fauny v jednotlivých úsekoch ramena.

Biodiverzita ramena je dnes určite výrazne nižšia ako v časoch, keď sa jednalo o prírodný tok. Napriek tomu bolo v oblasti Chorvátskeho ramena zistených 12 druhov chránených a ohrozených druhov rastlí;n ako napr.: Butomus umbelatus L., Nymphaea alba L. [ 3 ]. Z fauny bolo na tejto lokalite identifikovaných 7 chránených a 6 ohrozených druhov živočíchov, registrovaných v Červenej knihe. Sú to predovšetkým obojživelníky, 1 druh zastupuje ryby [ 2 ]. Ešte v polovici tohto storočia tu hojne tu žili napr. korytnačky, zrejme druh Emys orbicularis [ 2 ]. Dnes sa sa tu už nevyskytujú.

Použitá literatúra:

1. Hydromedia, 1997: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Bratislava

2. Kalináková, K., 1991: Analýza abiotických a biotických faktorov ekosystému Chorvátskeho ramena v Petržalke, Diplomová práca, PFUK Bratislava

3. Kociánová, E., Szalay, I., 1997: Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript, SAŽP Bratislava

4. Pišút, P.: Morfogenéza Chorvátskeho ramena Dunaja v Bratislave. Geografický časopis, ročník 44, 2/1992, p.199 - 211

5. SAŽP, 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava