Chorvátske rameno v budúcnosti

Chorvátske rameno (staršie názvy Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusovecké rameno) bolo v stredoveku po Pecenskom ramene najmohutnejším meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnešného sídliska a oddeľovalo viacero ostrovov [ 4 ].

Dnes tvorí fragment pôvodného ramena výrazný prírodný prvok a centrálnu os sídliska Petržalka. O význame a využití ramena v priestore sídliska sa vždy viedli diskusie. Táto práca stručne charakterizuje vývoj Chorvátskeho ramena od prvých historických záznamov až po súčasnost.

Vypracoval RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 2000

Budúcnosť ?

Dlhodobo nevyhovujúci stav prostredia ramena vyvoláva rastúci tlak na zmeny v jeho riešení a využívaní. Úprava ramena a rozšírenie jeho funkčného využitia je postatou projektu Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, spracovaného firmou Hydromedia [ 1 ]. Projekt rozoberá proces, v priebehehu ktorého by sa mal prakticky jednoúčelový projekt postupne dobudovať na polyfunkčné dielo s funkciami krajinotvornou, ekologickou a rekreačno - športovou. Projekt navrhuje: zachovanie územnej celistvosti ( spojitosti ) koridoru, odstránenie bariérových prvkov, vyčlenenie pásma pozdĺž ramena v šírke 10 - 15 m, zabezpečenie vhodného vodného režimu, obnovu a zachovanie kontinuity akvatickej a terestrickej časti biokoridoru, vybudovať vegetačnú zložku biokoridoru, zachovanie priestorových charakteristík ramena a jeho ochranného pásma - šírka 50 - 100m, z toho akvatická zóna 10 - 30m, zriadenie liahniska pre obojživelníky v južnej časti, zabezpečiť konektivitu na príslušné prvky ÚSES.

Zachovanie územnej celistvosti ramena a vytvorenie plynulého vegetačného prechodu do priľahlej zastavanej časti územia ohrozujú viaceré faktory. Je to napr. plánovaná výstavba metra, ktoré má niekoľkokrát križovať koryto ramena a stanica Chorvátske rameno sa má nachádzať priamo nad dnešným ramenom. Ďalším negatívnym faktorom je plánovaná maloplošná výstavba v tesnej blízkosti koryta ramena.

Záver:

Súčasná štruktúra krajiny mestskej časti Petržalka je pozmenená silne urbanizovaným prostredím s monotónnou uniformnou zástavbou. Chorvátske rameno v tejto štruktúre tvorí výrazný prírodný a dynamický prvok. Tvorí prirodzenú os Petržalky a aj podľa územných plánov by sa táto plocha mala v budúcnosti stať hlavnou urbanistickou osou mestskej časti.

Aj napriek silným negatívne pôsobiacim antropogénnym vplyvom predstavuje ekosystém Chorvátskeho ramena ešte stále zaujímavé a cenné refúgium viacerých aj chránených a ohrozených druhov našej sladkovodnej a mokradnej fauny a flóry. Predstavuje veľké zvýšenie biologickej diverzity priamo v centre Petržalky s funkiou oddychovou, estetickou, ekologickou i vzdelávacou. Je potrebné realizovať projekt revitalizácie Chorvátskeho ramena a uchrániť toto cenné územie pred silnejúcimi urbanistickými tlakmi.

Použitá literatúra:

1. Hydromedia, 1997: Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Bratislava

2. Kalináková, K., 1991: Analýza abiotických a biotických faktorov ekosystému Chorvátskeho ramena v Petržalke, Diplomová práca, PFUK Bratislava

3. Kociánová, E., Szalay, I., 1997: Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript, SAŽP Bratislava

4. Pišút, P.: Morfogenéza Chorvátskeho ramena Dunaja v Bratislave. Geografický časopis, ročník 44, 2/1992, p.199 - 211

5. SAŽP, 1994: Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava