Pre biokoridor regionálneho významu Chorvátske rameno (č.3) ako už bolo spomenuté, bol vypracovaný Návrh zásad revitalizácie (Hydromedia, 1997) a návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena (Kociánová, Szalay, 1997). Uvedieme hlavné zásady a návrhy uvedených dokumentov, nakoľko by mohli výrazne pomôcť zvýšiť funkčnosť a ekologickú účinnosť Chorvátskeho ramena.
Pôvodný projekt výstavby Chorvátskeho ramena zohľadňoval iba vodohospodárske funkcie diela. Primárnou bola funkcia protipovodňová. Rameno s čerpacou stanicou malo regulovať úroveň hladiny podzemnej vody v záujmovom území.
Vzhľadom na to, že v dobe realizácie stavby nebola ešte ujasnená koncepcia odkanalizovania územia budúcej mestskej časti Petržalka, rameno malo byť v prípade potreby aj recipientom pre dažďové vody.Po vybudovaní jednotného kanalizačného systému rameno túto funkciu nikdy nemuselo plniť.
Úprava ramena bola realizovaná vo forme umelého kanála bez prítokov, ktorý je z väčšej časti vedený v pôvodnej trase s prizmatickým tvarom koryta. Priesakové vody zachytené ramenom, resp. sanitárny prietok dodávaný tlakovým prívodom z Dunaja, sa mali odvádzať násoskou alebo prečerpávať čerpacou stanicou do Dunaja v rkm 1862,7. Pôvodne sa uvažovalo s dotáciou vody do Chorvátskeho ramena v množstve 2 - 3 m3.s-1. Účelom dotácie bolo zabezpečiť primeranú kvalitu vody. Na ramene sa nachádzajú tri vzdúvacie objekty, ktoré ho delia na štyri časti. Hladina mala byť udržiavaná podľa výšky hladiny v Dunaji. Pre každú časť boli predpísané minimálne a maximálne hladiny.
Celková dĺžka Chorvátskeho ramena je 5 138 m.
Od výstavby Chorvátskeho ramena sa nevyskytli také vodné stavy v Dunaji, ktoré v minulosti spôsobovali výrazné zvýšenie hladiny podzemných vôd v Petržalke. Z tohto dôvodu nemohla byť overená jeho pôvodne projektovaná drenážna funkcia. Vplyvom zahlbovania Dunaja sa znížili hladiny podzemnej vody v oblasti natoľko, že sa v prevažnej časti ramena voda takmer nevyskytovala. Súvislá vodná hladina sa v ramene objavila až po naplnení zdrže Hrušov v priebehu roka 1993.
Hladina je prerušovaná tromi vzdúvacími objektami, ktorými sú hate so segmentovým uzáverom v rkm 1,739, 3,600, 4,570. Nesúvislosť koryta je spôsobená aj dočasnými komunikačnými presypmi s rúrovými priepustkami v rkm 2,670 a 4,475. Vodná hladina je bez výraznejšieho prúdenia. Hĺbka vody je po celej dĺžke ramena rôzna a je vyhovujúca len v počiatočnom úseku ramena. Hĺbka, ako toková charakteristika, má výrazný vplyv na kvalitu vody. Nízka hladina sa vyskytuje na poslednom úseku Chorvátskeho ramena. Táto skutočnosť vedie, najmä v letných mesiacoch, k prehrievaniu vody, negatívnym zmenám v kyslíkovom režime a eutrofizácii vodného prostredia. Z týchto skutočností možno usúdiť, že kvalita vody v ramene nevyhovuje jeho potenciálnemu polyfunkčnému využitiu. K výmene vody dochádza iba jej dopĺňaním z horizontov podzemných vôd, čo je nepostačujúce. Väčšie hĺbky sú evidentné na začiatku Chorvátskeho ramena, teda v jeho južnej časti. Pohyb vody je tu zabezpečený občasným prevádzkovým prečerpávaním vody do Dunaja čerpacou stanicou. Výmena vody je vo vyšších úsekoch problematická; prakticky k nej nedochádza.
Po zavodnení sa v ramene zmenili ekologické podmienky. Južná časť ramena plní v podstate požiadavky na funkčnosť vodného biotopu. Funkčnosť segmentu (biotopu ramena) je predstavovaná jeho účinnosťou pri poskytovaní podmienok pre plnohodnotnú a dlhodobú existenciu biogeograficky, ekologicky i prírodoochranne významných druhových populácií a spoločenstiev organizmov v prirodzenej rozmanitosti počas nadôležitejších fáz ich životných cyklov (rozmnožovanie, získavanie potravy). Segment ramena má v týchto miestach aj funkciu vodivú (konektivita prostredia) vo vzťahu k biotopom nadväzujúcim na biotop Chorvátskeho ramena. |