Súčasná štruktúra krajiny mestskej časti Petržalka je pozmenená silne urbanizovaným prostredím s monotónnou uniformnou zástavbou. Chorvátske rameno v tejto štruktúre tvorí výrazný prírodný a dynamický prvok. Tvorí prirodzenú os Petržalky a aj podľa územných plánov by sa táto plocha mala v budúcnosti stať hlavnou urbanistickou osou mestskej časti.

Napriek silným negatívne pôsobiacim antropogénnym vplyvom predstavuje ekosystém Chorvátskeho ramena ešte stále zaujímavé a cenné refúgium viacerých aj chránených a ohrozených druhov našej sladkovodnej a mokraďnej fauny a flóry. Predstavuje veľké zvýšenie biologickej diverzity priamo v centre Petržalky s funkciou oddychovou, estetickou, ekologickou i vzdelávacou. Je potrebné realizovať projekt revitalizácie Chorvátskeho ramena a uchrániť toto cenné územie pred silnejúcimi urbanistickými tlakmi

Szalay, Kocianová 1997

V starej Petržalke existovalo množstvo jazierok, močiarov, kanálov a iných vodných plôch, ktoré poskytovali tu žijúcim obojživelníkom optimálne podmienky pre ich život a rozmnožovanie. Po vybudovaní novej Petržalky bola veľká väčšina týchto vodných plôch zlikvidovaná, čím zároveň zanikli prirodzené biotopy týchto živočíchov.

V Chorvátskom ramene prežívajú posledné zvyšky niektorých vzácnych obojživelníkov, ako napríklad - mlok hrebenatý panónsky Triturus cristatus dobrogicus (v minulosti bol prítomný takmer vo všetkých vodách starej Petržalky), mlok bodkovaný Triturus vulgaris (vyskytuje sa o niečo častejšie ako predošlý druh). Zo žiab je najviac v tejto lokalite ohrozená kunka červenobruchá Bombina bombina. Ďalej sa tu nachádzajú hrabavka škvrnitá Pelobates fuscus, ropucha obyčajná Bufo bufo, ropucha zelená Bufo viridis, rosnička zelená Hyla aroborea, skokan krátkonohý Rana lessonae, skokan zelený Rana kl. esculenta a skokan rapotavý Rana ridibunda.

Na brehoch Chorvátskeho sa sporadicky vyskytuje jašterica krátkohlavá Lacerta agilis a z hadov už zriedkavejšie užovka obojková Natrix natrix.

Napriek skutočnosti, že panelové domy sú postavené na niektorých úsekoch takmer v bezprostrednej blízkosti ramena a jeho okolie denne navštevujú stovky dospelých a detí, obojživelníky sa tu i rozmnožujú. Najmenej rušený je najjužnejší úsek, kde sa vyskytuje najväčší počet obojživelníkov. V kanále žije množstvo rýb, ktoré, okrem inej potravy, požierajú aj larvy obojživelníkov.

Autori odporúčajú, aby v tomto úseku boli vybudované plytčiny pre zlepšenie podmienok na ich rozmnožovanie a celý úsek bol navrhnutý na vyhlásenie za chránené nálezisko.

Kvôli rušeniu mnohým vtákom tento biotop nevyhovuje. Výnimkou sú labute, ktoré tu i hniezdia. Zriedkavejšie sú prítomné i divé kačice.

Úpravou brehov, vysadením pobrežnej vegetácie sa zlepšia podmienky na prežitie živočíchov (okrem obojživelníkov a plazov i iných druhov vtákov, hmyzu a pod.).

Na zlepšenie celkového stavu autori navrhujú:

1.Biokoridor, t.j. pásy vegetácie vrátane vodnej plochy riešiť v minimálnej šírke 50 m, miestami až 100 m

2.Riešenie biokoridoru:vodná plocha 10 - 30 m, + 7 m bezprostredný styk s vodnou plochou, tento úsek vysadiť nízkymi druhmi rodu Salix /vŕba/, solitérne vysadiť v rozpone 30 - 50 m druhy Salix alba, Salix sp, Populus alba, Populus nigra /vŕby, topole/ a tom na 1. plató ramena hrádze ďalší, vyšší úsek hrádze cca 7 m ponechať ako trávnatý breh s miestami umiestnenými schodíkmi až k vodnej ploche, umožňujúci bezprostredný styk s vodnou hladinou. Opačnú stranu hrádze t.j. minimálne svah 7 m + 4 m /žiadúce 7 m + 10 m/ vysadiť etážnou zeleňou z krov: Crataegus sp., Ligustrum vulgare, Rhamnus cathartica, Lonicera xylosteum, Euonymus europea, Swida sanguinea, Viburnum lantana, Viburnum opulus, Fraxinus angustifolia, Rosa canina, Berberis vulgaris, atď. (hloh, zob vtáčí, ruža šípová, dráč obyčajný, kalina siripútková), stromov: Acer campestre, A. platanoides, Fraxinus excelsior, Ulmus sp., Tilia cordata (javor poľný, j.mliečny, jaseň štíhly, brest, lipa malolistá). Takto riešený biokoridor by mal slúžiť hlavne pre suchozemské drobné cicavce, pre ich potravinovú bázu, súčasne pre spevavce (vtáky). Na tento biokoridor je možno naviazať plochy zelene parkovou úpravou. Dôležité je však rešpektovať navrhovanú druhovú skladbu, vyhýbať sa ihličnanom a exotickým druhom. Parkové plochy so svojou výsadbou by mali podporiť túto časť biokoridoru. Je nežiaduce vysádzať agát, pajaseň, pagaštan, javorovec (Robinia pseudoacacia, Ailanthus altissima, Aesculus hippocastanum, Negundo aceroides).